Na začiatok : Povesť o vzniku mačky
Keď Noe vyplával so svojou archou pri potope sveta, začali zásoby potravy ničiť potkany a myši. Mačky v tej dobe ešte neexistovali. Noe sa v zúfalstve obrátil na leva, kráľa všetkých zvierat, o pomoc, pretože bez jedla by všetci zahynuli.
Kráľ zvierat urobil kúzlo. Kýchol a z jeho nozdier vyskočili dve jeho miniatúry – mačky. Tie zachránili potravu pre všetkých a od tejto doby mačky žijú na svete spolu s ostatnými zvieratami.
Dávna minulosť :
Pred šestediatimi piatimi až sedemdesiatimi miliónmi rokmi sa objavil nový druh zvierat – cicavce (Mammalia), ktoré sa počas ďalších tisícročí postupne menili na bylinožravce (Herbivora) a mäsožravce (Carnivora). A práve mäsožravé cicavce sa stali dávnymi predkami mačky.
Prvé mäsožravé cicavce sa volali kreodonty a postupne vývojom vytvorili pleadu šeliem. Kreodonty postupne vyhynuli ale zanechali po sebe druh zvierat Miacis, z ktorých sa vyvinuli všetky dnešné mäsožravce (psovité a civetovité). Práve mačkovité šelmy z veľkou pravdepodobnosťou pochádzajú z prastarého druhu civetiek.
Pred štyridsiatimi miliónmi rokov zvieratá napoly civeta a napoly mačka nazývané Proailurus sa stali genetickým základom pre skutočné mačky.
Ako vývoj pokračoval:
Asi pred dvadsiatimi miliónmi rokov sa začali na Zemi objavovať prvé mačkovité šelmy ako Toskánsky lev, rysy, gepardi, tigre, jaguáre. Objavili sa aj menšie druhy divej mačky, Manul a Martelliho divá mačka, ktorá bola preukázateľne priamym predchodcom moderných malých divých mačiek, z ktorých sa neskôr vyvinuli zdomácnené mačky. Martelliho divá mačka žila v celej Európe a v časti Stredného východu. Vymrela asi pred milión rokmi. Medzi jej potomkami bola lesná divá mačka /Felis silvestris/ Žili v Európe, Ázii, Afrike a dala genetický základ pre africkú divú mačku /Felis silvestris lybica/ a ázijskú púštnu mačku /Felis silvestris ornata/. Za pra predka mačky domácej je považovaná Africká divá mačka /Felis silvestris lybica/ a možno aj ázijská púštna mačka /Felis silvestris omata/.
Pravdepodobným predkom modernej mačky je lesná divá mačka, Felis silvestris, ktorá možno prenikla medzi farmárov rovnakou cestou ako africká divá mačka v Egypte. Ďalšou možnosťou je, že egyptské mačky zobrali do starovekého Ríma obchodníci, alebo ich priniesli zo zahraničia lode ako čiernych pasažierov, rozšírili sa na sever s rímskymi légiami a skrížili sa so svojimi európskymi príbuznými. Vieme, že rímska armáda brala zo sebou mačky po celej západnej Európe, aby ochránili zásoby potravy.
Ďalšou možnou súčasťou zmesi domácich mačiek je Palassova mačka, mačka manul, Felis manul. Pôvodom zo strednej Ázie, má srsť dlhšiu, čo mohlo vniesť dlhosrsté gény.
Staroveký Egypt a jeho vplyv na život mačiek:
Pôvod zdomácnených mačiek je zo Stredného východu. Tam našli pozostatky africkej divej mačky na rôznych miestach, v jaskyniach. Prvé domáce mačky, o ktorých máme nejaký hmotný dôkaz, sú zo starovekého Egypta, ktorých mumifikované pozostatky objavili archeológovia v Beni Hasane vo vnútrozemí Egypta v r. 1889. Pozostatky egyptskej mačky datujeme približne od 2000 r. pred n. l., keď začalo uctievanie mačiek. Najbežnejší typ nájdený v Egypte bol podobný svetlo pruhovanej africkej divej mačke, Felis libyca, ktorá pochádza zo Stredomoria. Našlo sa tiež niekoľko Felis chaus, džungľová mačka
s pruhovaným chvostom, ktorá pochádza zo Stredného východu.
Starí Egypťania ich uctievali ako bohov, po smrti ich mumifikovali a odniesli do chrámu mačacej bohyne Bastet. Staroveký Egypt bol známy bohatou úrodou obilia a divé mačky priťahovali egyptské farmy bohaté na potkanov a myši. Mačky sú veľmi prispôsobilé a odvtedy sa začal proces domestifikácie a nakoniec uctievania.
Mačky a ich história v iných častiach sveta:
Z Egypta sa mačka dostala do Talianska a celej Európy.v prvom storočí nášho letopočtu. Do Anglicka sa domáce mačky dostali v desiatom storočí.
Domestikácia mačky nastala 4000 – 2000 rokov pred našim letopočtom a podľa nálezov sa usudzuje, že v Ázii boli mačky zdomácnelé o tisícročie skôr.
Populácia domácich mačiek v juhovýchodnej Ázii sa dobre usadila v ranej historickej dobe a krížila sa s ostatnými druhmi predkov. Mačka bola vždy obľúbenejšia v Oriente než v Európe. Orientálne mačky v Číne a Japonsku poznali dávno pred tým, ako prišli do Európy.
V Európe to mačka nemala vôbec jednoduché. V stredoveku jej bolo prisudzované spojenectvo s bosorkami a spolu s nimi bola upalovaná. V Anglicku usmrtenie mačky stíhali vysokými trestami. V Tókiu mali svoj chrám a v Indii platil zákon, ktorý prikazoval živiť aspoň jednu mačku. Do Ameriky sa mačky dostali až v roku 1749 z Európy.
Vznik čistokrvného plemena sa spája s druhou polovicou 19. storočia. Prvá národná výstava mačiek sa uskutočnila vo Veľkej Británii v roku 1871.
V našej krajine mačka postupom času získavá na popularite a často sa objavuje nielen ako pomocník na dvoroch ale aj ako výborný spoločník pre ľudí, ktorým učarovali nielen mäkučké labky a magické oči ale aj ich schopnosť liečiť, predvídať nečakané udalosti, byť nezávislé.
